Párty sa skončila, je tu uťahovanie opaskov ukázala štúdia Allianz

Podľa 14. správy Allianz Global Wealth Report 2023, ktorá skúma finančný majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta, bol rok 2022 pre sporiteľov doslova annus horribilis, teda strašným rokom. Prepad bol všadeprítomný, ceny aktív plošne klesli a výsledkom bol žalostný pokles globálnych finančných aktív domácností o 2,7 %, čo je najsilnejší pokles od globálnej finančnej krízy v roku 2008. Miera rastu troch hlavných tried aktív sa však výrazne líšila. Zatiaľ čo cenné papiere (- 7,3 %) a poistenie / dôchodky
(- 4,6 %) zaznamenali silný pokles, bankové vklady vykázali silný rast na úrovni 6 %. Celkovo došlo k strate finančných aktív v hodnote 6,6 bilióna eur, keď ku koncu roka 2022 dosiahli hodnotu 233 biliónov eur.

Strašiak inflácia

Napriek trpkým stratám boli globálne finančné aktíva domácností na konci minulého roka stále takmer 19 % nad úrovňami spred pandémie – v nominálnych hodnotách. Po očistení o infláciu takmer dve tretiny nominálneho rastu padli za obeť zvýšeniu cien, čím sa reálny rast za tri roky znížil na skromných 6,6 %. Zatiaľ čo väčšina regiónov si mohla aspoň zachovať nejaký skutočný rast bohatstva, situácia v západnej Európe je iná: Všetky nominálne zisky boli vymazané, reálne bohatstvo sa v porovnaní s rokom 2019 znížilo o 2,6 %. „Po celé roky sa sporitelia sťažovali na nulové úrokové sadzby. Skutočným nepriateľom sporiteľov je však inflácia. A to nielen od nárastu inflácie po pandémii. Napríklad na Slovensku sa finančný majetok na hlavu za posledných 20 rokov pred infláciou viac ako päťnásobne zvýšil. Po inflácii je však nárast len menej pôsobivých 131 %. To podčiarkuje potrebu inteligentného sporenia a zvýšenej finančnej gramotnosti. Inflácia je však zviera, ktoré je ťažké poraziť. Bez nejakých motivátorov na dlhodobé sporenie by väčšina sporiteľov mohla mať problémy,“ uviedol hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran. Globálne finančné aktíva by sa po poklese v roku 2022 mali vrátiť k rastu v roku 2023. Podporuje to zatiaľ pozitívny vývoj na akciových trhoch. Celkovo očakávame nárast globálnych finančných aktív o približne 6 %, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu „normalizáciu“ správania pri úsporách. Vzhľadom na tohtoročnú globálnu mieru inflácie okolo 6 % by sporitelia nemali zažiť ďalší rok skutočných strát na svojich finančných aktívach.

Uťahovanie opaskov

Obrat úrokových sadzieb sa zreteľne prejavil aj na strane pasív domácností. Po tom, čo celosvetový dlh domácností v roku 2021 stúpol o 7,8 %, v minulom roku rast výrazne oslabil na 5,7 %. Celkovo dosiahli v minulom roku celosvetové dlhy domácností 55,8 bilióna eur. Keďže rozdiel medzi dlhom a hospodárskym rastom sa zväčšil na 3,9 percentuálneho bodu, pomer globálneho dlhu k HDP (dlhy ako percento HDP) výrazne klesol o viac ako 2 percentuálne body na 66,1 % v roku 2022. To znamená, že globálny pomer dlhu súkromných domácností je späť na približne rovnakej úrovni ako na začiatku milénia, čo je pozoruhodná úroveň stability, ktorá len ťažko zapadá do rozšíreného pohľadu na svet, ktorý sa topí v dlhoch. Na mape svetového dlhu však došlo k veľkým posunom. V prvom rade stabilita charakterizuje vývoj vo vyspelých ekonomikách. Na druhej strane, väčšina rozvíjajúcich sa trhov zaznamenala za posledné dve desaťročia prudký nárast pomeru dlhu. Čína je na vrchole zoznamu s pomerom, ktorý sa viac ako strojnásobil na 61 %.

Slováci sa bankám otočili chrbtom

Hrubé finančné aktíva slovenských domácností klesli v roku 2022 o 3 %. Jednou z príčin bola trieda aktív poistenie / dôchodok, ktorá stratila na hodnote 3,2 %, cenné papiere naopak stagnovali. Veľkým prekvapením však bol prudký pokles (- 5,8 %) bankových vkladov, ktoré aj napriek tomu s podielom portfólia 51 % zostali dominantnou triedou aktív na Slovensku. Úlohu tu zohrávajú zmeny správania pri sporení: Zatiaľ čo čerstvé úspory sa po vrchole vyvolanom pandémiou spomalili a prepadli o 87 %, slovenskí sporitelia dokonca vyberali prostriedky z bankových vkladov, aby naďalej investovali na kapitálových trhoch a v menšej miere aj v poistení a dôchodku. Slovenské domácnosti tak v roku 2022 nakúpili rekordné množstvo cenných papierov v hodnote 1,5 miliardy eur. V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 sú finančné aktíva stále o 13,6 % vyššie – ale len v nominálnom vyjadrení. Po očistení o infláciu sú slovenskí sporitelia „chudobnejší“ ako pred pandémiou, keďže ich aktíva stratili na kúpnej sile 3,4 %. Rast pasív sa mierne spomalil na 7,5 % po 8,9 % v roku 2021. V dôsledku toho sa pomer dlhu k HDP sotva znížil, s 50 % je najvyšší v regióne. Čisté finančné aktíva napokon poklesli o výrazných 12,5 %. S čistým finančným majetkom 9 010 eur na obyvateľa sa Slovensko ocitlo v rebríčku najbohatších krajín na 40. mieste. Na rozdiel od väčšiny krajín, priemerný dlh Slováka vo výške 9 920 eur tak prevyšuje jeho finančný majetok.

Priemerný čistý finančný majetok a dlhy na obyvateľa v roku 2022 (v eur)

Zdroj: Allianz