Upozornenie: Používate zastaralý prehliadač, prosíme vyberte si novší prehliadač napríklad Chrome, Firefox alebo Microsoft Edge.

Čo je to autoimunitné ochorenie?

Pri autoimunitnom ochorení imunitný systém považuje časť vášho tela, ako sú kĺby alebo koža, za cudzie. Uvoľňuje proteíny nazývané autoprotilátky, ktoré napádajú zdravé bunky. Niektoré autoimunitné ochorenia sa zameriavajú iba na jeden orgán, napríklad diabetes 1. typu poškodzuje pankreas. Iné choroby, ako napríklad systémový lupus, postihujú celé telo.

Poruchy imunitného systému spôsobujú abnormálne nízku aktivitu alebo nadmernú aktivitu imunitného systému. Choroby imunitného nedostatku znižujú schopnosť tela bojovať proti útočníkom, čo spôsobuje zníženú imunitu a teda zraniteľnosť voči infekciám (imunodeficiencia).

V prípade nadmernej aktivity imunitného systému telo útočí a poškodzuje vlastné tkanivá. Vtedy vznikne autoimunitné ochorenie. Prečo sa tak deje, lekárska veda ešte nevie celkom dobre vysvetliť. Pozná len rôzne spúšťače, ktoré ochorenie môžu vyvolať. Patrí k nim aj pôrod alebo nadmerný stres.

Niektorí ľudia sú náchylnejší k vzniku autoimunitného ochorenia než iní. Podľa štúdie z roku 2014 trpia ženy v porovnaní s mužmi na autoimunitné ochorenia v pomere 2:1 (6,4% žien verzus 2,7% mužov. Niektoré autoimunitné ochorenia sa viac vyskytujú v určitých etnických skupinách. Lupus napríklad postihuje viac Afroameričanov a Hispáncov než Európanov.

Niektoré autoimunitné ochorenia, ako je napríklad diabetes, skleróza multiplex a lupus, sú dedičné. Nie každý člen rodiny ju nevyhnutne dostane, avšak zdedí náchylnosť k jej rozvinutiu.

Pretože výskyt autoimunitných chorôb stúpa, vedci sa domnievajú, že za ich vznikom môžu stáť aj faktory životného prostredia, ako je vystavovanie sa chemikáliám alebo strava. Potenciálnym vinníkom môže byť aj takzvaná západná strava, ktorá zahŕňa veľké množstvo priemyselne spracovaných potravín, cukru, bielej múky, transmastných tukov, ktoré spôsobujú zápal. 

Diabetes mellitus (cukrovka 1.typu)

Protilátky imunitného systému napádajú a ničia bunky pankreasu produkujúceho inzulín.
Príznaky: časté močenie, únava, malátnosť, sucho v ústach, chudnutie, zápaly močových ciest, dehydratácia, zhoršenie zraku.
Liečba: celoživotné podávanie inzulínu. Lieči diabetológ.

Reumatoidná artritída (RA)

Pri reume imunitný systém útočí na kĺby. Na rozdiel od artrózy, ktorá bežne postihuje ľudí vo vyššom veku, sa RA môže začať prejavovať už vo veku 30 rokov alebo skôr.
Príznaky: opuch kĺbov najmä ráno, bolesti kĺbov, stuhnutosť, únava a slabosť, pocit choroby, mierne zvýšená teplota, chudnutie, nechutenstvo, poruchy spánku.
Liečba: nastavená reumatológom po dôkladnej diagnostike.

Skleróza multiplex

Známe tiež pod názvom roztrúsená skleróza. Ide o zápalové ochorenie napádajúce centrálny nervový systém, teda mozog, miechu a obaly očných nervov.
Príznaky: necitlivosť, slabosť, problémy udržať rovnováhu, problémy s chôdzou, pády, únava, unavené oči, zhoršená zraková ostrosť, dvojité videnie, poruchy artikulácie.
Liečba: Existuje zatiaľ len liečba zmierňujúca príznaky. Poskytuje ju neurológ. Ak sa podchytí včas, je veľmi účinná.

Systémový lupus (SLE)

Toto ochorenie napáda tkanivá v celom tele: v kĺboch, pľúcach, krvi, nervoch, obličkách aj v koži.
Príznaky: bolesti kĺbov, únava, kožný výsev, horúčka, nechutenstvo, vypadávanie vlasov, modrenie končatín, ľahká tvorba modrín, bolesti hlavy, bolesti na hrudníku, anémia.
Liečba: V súčasnosti existuje len podporná liečba zmierňujúca príznaky ochorenia.

Psoriáza

Pri tomto type autoimunitného ochorenia dochádza k príliš rýchlemu množeniu buniek, hromadia sa a vytvárajú na koži zapálené, červené škvrny s bielym olupujúcim sa povlakom.
Príznaky: škvrny ružovo-červenej farby na koži na povrchu so suchými, bielymi olupujúcimi sa šupinami. Sú bolestivé, svrbivé a niekedy praskajú a krvácajú. Môže postihovať aj nechtové ložiská, často tiež pokožku hlavy.
Liečba: Liečbu určí dermatológ (kortikoidno-steroidné preparáty, masť s kyselinou mliečnou alebo salicylovou, ichtyolová masť, retinoidy, premasťujúce krémy).

Medzi ďalšie pomerne rozšírené autoimunitné ochorenia patria zápalové ochorenia čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, chronická gastritída, celiakia), ochorenia štítnej žľazy (Hashimotova tyreoiditída), ochorenia kože (vitiligo) a mnoho ďalších. 

O tom, že niektoré autoimunitné ochorenia si naozaj “nevyberajú vek” vie svoje Barborka, ktorá musela s ochorením RA začať žiť už ako teenagerka.

Čo pre teba znamená autoimunitné ochorenie? Kedy si sa s ním stretla po prvý raz?

Autoimunitné ochorenie je v mojom ponímaní vlastne môj život. S autoimunitným ochorením žijem už dlho. Ide o reumatoidnú artritídu. Môj organizmus sa jednoducho zbláznil a dáva mi to pociťovať bolesťou, opuchom a stuhnutosťou kĺbov, obrovskou únavou, vyčerpanosťou, zhoršeným spaním.

Prvýkrát som sa s ním stretla, keď som mala 16 rokov. Bolo to náročné obdobie, lebo celé mesiace som bola v nemocnici a trvalo dlho, kým sa prišlo konečne na diagnózu. Vtedy mi bola stanovená ešte juvenílna, čiže detská forma.

Je to dedičné? Tušíš čo bolo spúšťačom ochorenia?

Netuším. Teda, nepamätám si, že by to moji rodičia nejak extra zisťovali. Viem len, že to nemám dedičné a že to pravdepodobne vyvolala chlamýdiová infekcia, ktorú mi pár mesiacov pred tým náhodne zistili a liečila som sa na ňu. No nemám to potvrdené. Ja som bola v tom období rada, že konečne poznám názov môjho ochorenia a že mi lekári nasadili liečbu, ktorá mala zlepšiť môj stav. To bolo pre mňa kľúčové. Tie bolesti boli v tom aktívnom štádiu neznesiteľné. A urobila by som vtedy čokoľvek, aby mi bolo lepšie. Som veľmi vďačná, že medicína napreduje a že vďaka liekom môžem plnohodnotne žiť.

Pri akomkoľvek ochorení, aj autoimunitnom, je kľúčová správna diagnostika, ktorá včas naštartuje liečebný proces. O tom, či pri RA a autoimunitných ochoreniach existuje možnosť prevencie, sa vyjadril  Doc. MUDr. Zdenko Killinger, hlavný odborník MZ SR pre reumatológiu a viceprezident Slovenskej reumatologickej spoločnosti. 

Príčinu autoimunitných ochorení stále nepoznáme. V pozadí je určite istá genetická predispozícia a vplyv prostredia. Nie je možné dať nejaký jasný návod na prevenciu. Z dlhoročnej praxe sa však zdá, že tou poslednou kvapkou, ktorá u predisponovaných osôb spustí ochorenie, je stres. Ide teda o dlhodobo neriešené, resp. neriešiteľné problémy, ktoré sa kumulujú, a potom niekedy spolu s nejakým banálnym infektom stoja za spustením autoimunitného ochorenia. Odporúčal by som preto okrem správneho životného štýlu, o ktorom sa všade veľa píše, hlavne naučiť sa správne zvládať dlhodobé stresové situácie, ktoré život prináša. Je potrebné si uvedomiť, že sa týmto stresom dnes síce vyhnúť nevieme, ale je len a len na nás, ako výrazne sa necháme danou situáciou ovplyvniť. Je to však proces, ktorý istý čas trvá a nejde to spravidla zvládnuť zo dňa na deň. Je potrebné, aby sme si ho najskôr uvedomili a začali problém spôsobujúci dlhodobý stres riešiť skôr, ako sa ozve autoimunitné ochorenie.

Zdroj štúdie: https://www.sciencedirect.com/