Upozornenie: Používate zastaralý prehliadač, prosíme vyberte si novší prehliadač napríklad Chrome, Firefox alebo Microsoft Edge.

Rozhovor: Prečo by sme sa všetci mali zaujímať o zlepšenie životného prostredia?

Už ako násťročná ste sa začali angažovať ako dobrovoľníčka, neskôr ste za dobrovoľníctvom aj vycestovali. Venujete sa témam ochrany životného prostredia a pred dvomi rokmi ste sa rozhodli založiť združenie Planet Lover. Čo bol zlomový moment, ktorý vás viedol k tomuto rozhodnutiu? 

Bolo to také prirodzené vyústenie mojich mnohoročných aktivít. Nejako som k tomu dozrela. Mala som energiu, chuť a niečo málo ušetrených peňazí, ktoré som sa rozhodla investovať do vzdelávania mladých. Skúsenosti z podnikania som chcela využiť na niečo zmysluplné, a nutkavá potreba pomáhať ešte viac, vyústila do oficiálnej organizácie. 😊
Agata Przygoda

Aj napriek neustálemu zvyšovaniu povedomia o klimatickej kríze, si niektorí stále myslia, že Slovenska sa to netýka. Mohli by ste v krátkosti zhrnúť, ako vplýva na slovenskú klímu pre nás zdanlivo vzdialená situácia v oceánoch a  naopak, aj u nás bežný výrub lesov?

Planéta je jeden fantastický “stroj”, ktorý funguje dokonale za predpokladu, že nemá “narušiteľa”. Tým sme v tomto prípade my - ľudia. Na zemi to funguje podobne ako v ľudskom organizme. Všetko so všetkým súvisí. Zlá kvalita ovzdušia, alebo prázdny oceán sa týkajú každého jedinca na Zemi. Bez oceánu neprežije nikto. Dáva nám kyslík, pohlcuje CO2 a nadmernú teplotu ovzdušia, reguluje počasie a dáva nám potravu.  Lesy poskytujú domov tisícom druhom zvierat a sú, rovnako ako oceány, zdrojom kyslíka a pohlcovačom CO2.  Chránia nás pred povodňami, zadržujú vodu v pôde.


Základom je, že ekosystém našej planéty je jeden celostný organizmus, ktorý musí byť zdravý, aby fungoval správne. Akonáhle ho poškodzujeme (v našom prípade vedome), jeho sily sa prečerpávajú, jeho zdroje sa míňajú a prestáva byť pre ľudí bezpečným domovom. O planétu by sme sa mali starať rovnako zodpovedne ako napríklad o svoje telo. Každý jeden z nás.

Toto je naozaj len stručná odpoveď. Pre každú z týchto tém by mohlo vzniknúť niekoľko samostatných článkov.

Aké aktivity je podľa vás potreba konať, aby si závažnosť situácie uvedomila aj široká verejnosť?

Osveta, osveta, osveta… Tu sa dá krásne porovnať problém klímy so súčasnou situáciou pandémie. Na predídenie úplne kritického stavu, bolo nevyhnutné prijať opatrenia. Aby boli dodržiavané, bola robená masívna kampaň, cez všetky dostupné komunikačné kanály. Nikto nie je z opatrení nadšení, ale dodržiavame ich, nakoľko to robíme pre ochranu seba a svojich blízkych. Vedci na celom svete vysvetľujú verejnosti, čo sa deje, a prečo je dodržiavanie týchto pravidiel nevyhnutné.  A tak sú ľudia viac ochotní sa nimi aj riadiť.

Pri klíme je to o niečo komplikovanejšie, pretože tých problémov  je už veľmi veľa. Žiaľ ľudia nechcú počuť zlé správy. Keď problém nevidíme a priamo sa nás netýka, tvárime sa, že neexistuje. Tento obranný mechanizmus patrí k prirodzenej súčasti človeka. Neradi počujeme, že za zlý stav životného prostredia sme priamo zodpovední. Na problém klimatickej zmeny upozorňujú vedci desiatky rokov. Ide o spoluprácu a súhru legislatívnych nariadení a zodpovedného správania jednotlivcov, preto to prirovnanie s pandémiou. V tomto prípade sú podstatné viaceré kroky, najmä legislatívne zmeny, ktoré sú nevyhnutné pri znížení CO2, odlesňovaní, znečisťovaní vody atď. Vďaka  takýmto reformám a zavedeniu opatrení dôjde k zmenám, ktoré sa už môžu týkať aj jednotlivcov. A tu hrá hlavnú úlohu vzdelávanie. Ľudia musia vedieť, prečo sú tieto opatrenia dôležité a nevyhnutné. Potrebujú porozumieť širším súvislostiam.

Čiže za mňa jednoznačne osveta vo všetkých smeroch. Predstavte si, že by sa média venovali klíme rovnako, ako sa venujú pandémii...

Vplyv ktorého z environmentálnych problémov vznikajúcich priamo na Slovensku je podceňovaný/hovorí sa o ňom málo a čo možno spraviť pre zníženie jeho dopadu? 

Podľa mňa sa viaceré problémy doteraz nerozoberali vôbec. V poslednej dobe sa však začína viac hovoriť o odlesňovaní, o znečisťovaní spodnej vody, o problémoch s odpadmi (v recyklácii sme na chvoste zoznamu, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ), o problémoch v poľnohospodárstve. Problémy s biodiverzitou boli celkom zviditeľnené vďaka práci viacerých ochranárskych organizácií, ktoré sa jej roky venujú. Okrem, opäť spomínaných, legislatívnych krokov na kľúčové zmeny, je preto žiadúce veci riešiť NAHLAS. V médiách, vo firmách, na školách, na sociálnych sieťach. Každý kto začne hovoriť o čomkoľvek, čo sa týka životného prostredia, je pre väčšinu ľudí automaticky aktivista. A veľa ľudí dlho túto tému vnímalo negatívne. Chvalabohu tu vidno veľký posun, že práve ľudia začínajú byť nápomocní. Nehanbia sa verejne zdieľať problémy týkajúce sa životného prostredia. Prirodzene, čím viac ľudí sa zapojí a začne o tejto téme hovoriť, tým väčší spoločenský tlak vzniká a logicky vyplýva, že by sa dané problémy mali začať riešiť. V ideálnom svete. 😊


Pekným príkladom ako sa dajú veci naštartovať je práve Allianz. Dvaja zamestnanci chceli niečo urobiť, tak založili Ekotím. 2 sú viac ako 1, motivovali ďalších a tak sa začali diať veci - riešiť odpad, šetriť papier, vzdelávať. Tak by to malo byť.

Aké tri ekologické fakty vás osobne najviac prekvapili?

  • Keby bol potravinový odpad krajina, bol by 3. najväčším emitentom CO2 na svete
  • Morské riasy pohlcujú 4 x viac CO2 ako stromy suchozemské
  • Veľryba pohltí za svoj život 33 ton CO2

Ktorá z environmentálnych tém je vám „srdcu najbližšia“ a prečo?

Akákoľvek téma, ktorá sa týka ríše zvierat. Čokoľvek s nimi súvisí. Celý život ma to k nim ťahá, odjakživa som vyhľadávala možnosti dobrovoľnej práce, aby som im mohla byť bližšie, pochopiť ich, pozorovať. Väčšinou skončím pri morských živočíchoch (neviem prečo), v každom prípade, zvieratá sú pre mňa fascinujúce. Schopnosti, ktoré majú, sú častokrát oveľa ohromujúcejšie, ako tie ľudské. Ale musím povedať, že ma proste fascinuje, ako to v tej prírode neuveriteľne funguje.

Ak by ste mali odporučiť jednu alebo viacero zmien v našej každodennej rutine, ktorú môže aplikovať okamžite každý a pritom má veľký dopad, ktorá by to bola?

Ak by som mala odporučiť jednu jedinú, tak určite zredukovať konzumáciu mäsa aspoň na polovicu. Druhou by bolo edukovať, edukovať, edukovať na tému potravinového odpadu, nakoľko ten má obrovský dopad na životné prostredie, a práve jednotlivci/domácnosti sú zaň zodpovední. Teda tu vieme urobiť okamžité zmeny. Nenakupovať zbytočne nadbytok jedla a potom ho vyhadzovať. Ak už nakupujeme, vyberajme z lokálnych produktov (jedlo, drogéria, oblečenie). Kvalita lokálnych výrobcov je už na veľmi vysokej úrovni, spĺňa požiadavky náročných klientov.

Ďalšie drobnosti, ktorých zmena prináša benefit:

  • viac športujte, kráčajte, bicyklujte, ako sa vozte autom,
  • do obchodu si berte vlastnú tašku, ak zabudnete vezmite kartón z obchodu ako nádobu,
  • nekupujme nebublinkovú vodu v plastovej fľaši. Je asi tak 500x drahšia ako tá naša z kohútika.

Čo je kľúčové, všetkými týmito drobnými zmenami získate 3 dôležité pozitívne veci:

  • ušetríte peniaze
  • budete zdravší
  • získate dobrý pocit na duši, že ste pomohli svojmu jedinému obývateľnému miestu - planéte, ktorá nám dáva kyslík, vodu a potravu.
Agata Przygoda
Alexandra Madrová, zakladateľka občianskeho združenia Planet Lover