Očkovanie je momentálne jediným kľúčom od väzenia, do ktorého nás koronavírus dostal. Napriek tomu vychádzajú Slováci z prieskumov ako tí, z ktorých veľká časť sa bojí po ňom siahnuť. Existuje nejaký reálny dôvod báť sa vakcíny proti COVIDu-19? 

Prieskumy verejnej mienky dlhodobo ukazujú, že stále len polovica Slovákov je presvedčená, že sa dá očkovať proti koronavírusu. Tento postoj pritom len odzrkadľuje fakt, že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k vlne antivakcinačných aktivít. Tie buď očkovanie spochybňujú, alebo s ním dávajú do príčinnej súvislosti niektoré závažné poruchy zdravia, hoci to vedecké štúdie spoľahlivo vyvrátili. Aj na dlho očakávanú vakcínu proti koronavírusu sa tak mnohí pozerajú s nedôverou. Boja sa krátkeho času, za ktorý bola vakcína vyvinutá, aj vedľajších účinkov. 

reaguje imunológ Mgr. Vladimír Leksa, vedúci laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV a vedúci výskumu na Medicínskej univerzite vo Viedni. 

Podľa neho nikdy v histórii medicíny nebol taký záujem, aby sa vyvinul nejaký liek, ako to bolo teraz. „Takže sa všetci snažili dať do toho všetko.“  Vakcíny proti COVIDu-19 považuje vedec za ukážku toho, že vývoj smeruje k čoraz lepším, účinnejším a bezpečnejším očkovacím látkam. Ľudskému strachu síce rozumie, ale pripomína, že akékoľvek uštipnutie hmyzom alebo poranenie niečím, o čom nič nevieme, je nebezpečnejšie ako vakcína, ktorá je testovaná a kontrolovaná a je namierená cielene proti jednému patogénu. „Len taký komár má v sosáku toľko patogénov, že sa nám ani nesníva. A nikto sa nebojí. Pritom jedno jeho uštipnutie je nebezpečnejšie ako očkovanie proti COVIDu-19.“

Môžu sa očkovať všetci?

Proti koronavírusu SARS-Cov2 medicína dnes nepozná liek a vie rovnako ako v prípade mnohých ďalších vírusových ochorení len tlmiť symptómy. Antibiotiká ako jeden z najväčších objavov medicíny sú totiž len zbraňou proti infekciám spôsobeným baktériami, nie vírusmi. Jedinou obranou proti COVIDu-19 je tak očkovanie.

Môžu ho však podstúpiť všetci alebo je pre niekoho rizikom? „Samozrejme, “ odpovedá vedec otvorene. Očkovanie môže byť pre niektorých ľudí nevhodné. „Pre pacientov po nejakej fáze chemoterapie, pre ľudí po transplantácii kostnej drene alebo aj ďalších, ktorí majú v dôsledku iných ochorení závažne oslabenú imunitu.“  

Práve kvôli takýmto ľuďom je preto podľa Leksu dôležité, aby sa ostatní zaočkovali v dostatočnom množstve, teda najmenej sedemdesiat percent populácie. Nižšie percento zaočkovaných bude znamenať, že ako spoločnosť zostaneme v začarovanom kruhu ďalších lockdownov a nepohodlných opatrení. „Nenaštartuje sa normálny život, znovu budú hroziť zatvorené školy, celé odvetvia priemyslu, kultúra… Tak ako sme sa naučili stavať cesty, aby sme si ako spoločnosť uľahčili život, tak toto je ďalšia vec, v ktorej nie sme sami za seba, ale ktorú by sme mali robiť ako spoločnosť,“ upozorňuje. Pre zdravého človeka podľa neho vakcína rizikom nie je.

Vírus máme šancu zlikvidovať

Pohľad do histórie ukazuje, že očkovaním sa ľudstvo zbavilo viacerých ochorení, ktoré mali v minulosti na svedomí tisíce obetí. Jeho vplyv možno najlepšie ilustrovať na vykorenení varioly, ktorá bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je vďaka vakcinácii v záverečnej fáze vymiznutie ďalšieho závažného ochorenia - detskej obrny.

Podľa imunológa máme rovnakú šancu dnes zatočiť aj s koronavírusom. 

predpokladá Leksa. 

Je podľa neho totiž len otázkou času, kedy sa objaví iný podobný, vírus, ktorý bude rovnako prenesený zo zvierat. „Spôsob fungovania súčasnej ľudskej civilizácie doslova nahráva tomu, aby sa také veci diali čoraz častejšie. V tejto súvislosti očakávam, že najbližšie nebezpečenstvo, ktoré príde, bude súvisieť s likvidovaním Amazonského pralesa. To je totiž doslova rezervoár živočíšnych vírusov.“

Úspech očkovaní

Mnohokrát už zaznelo, že očkovanie sa stalo obeťou vlastného úspechu a imunológ s tým súhlasí. „Zvykli sme si na to, že tu tie choroby, proti ktorým sa očkuje, nie sú. Keby sa však vrátili a začali by na ne ľudia znovu umierať, som presvedčený, že okamžite by sme tie vakcíny, ktoré sú dnes toľkými odmietané, chceli naspäť,“ hovorí na margo tých, ktorí očkovanie nepovažujú za potrebné a šíria o ňom hoaxy. Odmietame totiž podľa neho múdrosť, ku ktorej ľudstvo tisícročiami došlo. „To by sme rovnako mohli odhodiť knihy, písmo, matematiku a všetko, čo ľudská civilizácia dokázala.“ 
Na otázky nám odpovedal biochemik a imunológ Mgr. Vladimír Leksa, PhD.