Každý druhý dnešný novorodenec oslávi 100. narodeniny

  1. Do roku 2050 má počet sto a viacročných narásť vyše desaťnásobne
  2. Na prelome storočia bude na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho
  3. Budeme pracovať a sporiť si dlhšie alebo nás zachránia imigranti?

 

Podľa odhadov Organizácie spojených národov v súčasnosti na svete žije približne 343-tisíc ľudí starších ako 100 rokov. Do roku 2050 sa však tento počet má viac ako zdesaťnásobiť a odhaduje sa, že viac ako 100-ročných ľudí bude približne 3,2 milióna. Pre deti, ktoré sa narodia dnes to znamená, že majú vysokú pravdepodobnosť dožiť sa veľmi vysokého veku. „Až každé druhé dieťa má šancu, že bude žiť viac ako 100 rokov. Platí to však len pre vyspelé krajiny,“ predpovedá Michaela Grimm, expertka na demografiu v Allianz SE.

Na Slovensku podľa Sociálnej poisťovne žije 323 ľudí, ktorí oslávili 100. narodeniny[i]. Výrazne prevažujú ženy, ktorých je 264, kým mužov je len 59. Tento počet sa však bude v priebehu nasledujúcich desaťročí stále zvyšovať. V roku 2060 bude viac ako tretina Slovákov vo veku 65 a viac rokov, a teda počet viac ako storočných by sa mohol zvýšiť až na 3-tisíc.

 

Spoločnosť sa musí prispôsobiť

Ak chcú budúci dôchodcovia dosiahnuť aspoň takú úroveň dôchodkov, akú majú súčasní dôchodcovia, budú musieť zmeniť svoju pracovné a sporiace zvyklosti. Jednotlivci tak musia prebrať zodpovednosť za svoju starobu. „V súčasnosti jedného dôchodcu sponzoruje 1,6 pracujúcich. Pomer sa vyrovná v roku 2040. V roku 2060 môže, pri nezmenených podmienkach, na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho,“ hovorí Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu SAV.

Okrem rastu výdavkov na dôchodky sa v súvislosti so starnutím obyvateľstva budú významne zvyšovať aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. „Najväčším rizikom sú náklady na dlhodobú starostlivosť. Tá je zatiaľ na Slovensku málo rozvinutá, ale nároky na ňu budú prudko rásť,“ konštatuje Vladimír Baláž. Dobrým príkladom je pomer medzi chorými na demenciu a práceschopnými ľuďmi. Zatiaľ čo dnes pripadajú na 100 práceschopných obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov dvaja chorí, uprostred tohto storočia už by ich mohlo byť päť.

Navyše, starnutie spoločnosti vyžaduje ucelené koncepčné prehodnotenie mnohých oblastí života, už pri plánovaní infraštruktúry mesta musia projektanti venovať väčšiu pozornosť potrebám starších ľudí. Napríklad projektovať krátke trasy a bezbariérové vstupy do obchodov či lekárskych ordinácií. Zmení sa však aj životný štýl dôchodcov, budú viac cestovať či vzdelávať sa. „Najvyššiu šancu osláviť sté narodeniny majú práve ženy s vyšším vzdelaním a dobrou životosprávou,“ konštatuje Michaela Grimm.

 

Finančný plán na starobu

Jedným z riešení demografických zmien by mohlo byť zvýšenie pôrodnosti či väčší počet imigrantov, Vladimír Baláž to však vníma skepticky. „Žiadnemu vyspelému štátu sa nepodarilo zvýšiť pôrodnosť na udržateľnú hranicu 2,1 až 2,2 dieťaťa na jednu ženu v plodnom veku. Pôrodnosť klesá dokonca aj v moslimských krajinách ako Irán,“ hovorí.

S predlžujúcim sa priemerným vekom života tak bude rásť aj tlak na adekvátne zabezpečenie na starobu a z toho vyplývajúca potreba pracovať a sporiť si na dôchodok dlhšie. Až 65 percent z európskych pracujúcich má záujem kombinovať prácu na čiastočný úväzok s čiastočným dôchodkom, aby si tak zabezpečili úroveň príjmov aj v starobe.

Ďalším riešením sú súkromné úspory, ktoré sú súčasťou napríklad 2. piliera. Za posledných desať rokov sa takmer vo všetkých európskych krajinách prejavili zmeny dôchodkových systémov na štruktúre príjmov na dôchodku. Podiel prvého piliera na dôchodok takmer vo všetkých krajinách klesá, čo bude trendom aj v budúcnosti. „Na Slovensku v súčasnosti ideme proti tomuto trendu. Cieľ konsolidácie verejných financií je správny, ale ďalšie škrty v druhom pilieri by Slovensko vrhli do totálnej závislosti na sociálnych dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne,“ varuje Vladimír Baláž.

Dátum vydania: 06.09.2013

Kontakty pre novinárov

  • Lucia Muthová
    hovorkyňa, riaditeľka odboru firemnej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3114
    e-mail:

  • Helena Kanderková
    špecialistka externej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3104
    e-mail:
Youtube Facebook