Každé 4 sekundy pribudne nový prípad demencie

  1. Do roku 2050 počet seniorov s demenciou vzrastie až na 135 miliónov
  2. Najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba
  3. V roku 2010 sa ročné náklady na starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou vyšplhali na 442 miliárd eur

Každá etapa ľudského života je jedinečná a už sa nikdy viac nezopakuje. Od detstva až po starobu sa človek vyvíja, napreduje, stáva sa múdrejším a skúsenejším, aby raz mohol svoje skúsenosti odovzdať mladšej generácii. Tento celkom prirodzený kolobeh však v uplynulých rokoch ničí celosvetová hrozba – demencia.

 

Výnimkou nie sú ani Slováci

Podľa najnovšej štúdie skupiny Allianz o demografickom vývoji sa počet ľudí s demenciou do roku 2050 až strojnásobí, a to hlavne kvôli neustálemu predlžovaniu ľudského života. Bez účinných liekov sa počet chorých vyšplhá zo súčasných 44 miliónov na viac než 135 miliónov, čo zodpovedá dnešnému súčtu všetkých obyvateľov Španielska a Francúzska. Na Slovensku trpí najčastejšou formou demencie Alzheimerovou chorobu približne 60-tisíc obyvateľov, čo je takmer 1,11 % obyvateľstva. Kvôli starnutiu spoločnosti sa však toto číslo do roku 2050 podobne ako vo zvyšku Európy radikálne zvýši.

 

Schopnosť predvídať

Pri súčasných 44 miliónoch pacientov trpiacich demenciou je najčastejším typom práve Alzheimerova choroba, ktorá postihuje mladšie, 40- až 50-ročné vekové kategórie. Na druhej strane starecká, resp. senilná demencia je skôr ochorením ľudí v dôchodkovom veku, teda nad 65 rokov. „Alzheimerova choroba je spolu s ďalšími vážnymi ochoreniami súčasťou poistenia kritických chorôb, ktoré by vzhľadom na demografický vývoj malo byť súčasťou zabezpečenia každého klienta,“ hovorí Jaroslav Sith, vedúci oddelenia manažmentu životných produktov v Allianz – SP.

 

Keď sa neželané stane skutočnosťou

V prípade demencie je známe, že príznaky sa zhoršujú postupne, a kým na začiatku sa dajú zvládnuť, časom pacient bez pomoci nezvláda ani základné úkony. Prvotným príznakom je problém logicky a súdne myslieť, ťažkosti s vyjadrovaním a pamäťou. Starý človek postupne nespoznáva svojich príbuzných, máva prudké až agresívne správanie, cíti sa dezorientovaný v známom prostredí, či dokonca ukladá veci na nezmyselné miesta. Usídli sa vo vlastnom svete a stráca záujem o vonkajšie impulzy. V konečnej fáze nedokáže sám vykonávať ani každodenné rutiny, ako napr. obliekanie či varenie, nerozoznáva teplo a chlad. V poslednom štádiu sa pacient dostáva na úroveň malého dieťaťa, dochádza k strate reči, k inkontinencii a stáva sa úplne závislým od druhých.

 

Bez financií to nejde

Nie je novinkou, že celosvetové globálne ochorenia, ku ktorým zaraďujeme i demenciu, priamo ovplyvňujú aj hospodárstvo a ekonomiku krajín ich výskytu. V roku 2010 sa ročné náklady na starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou vyšplhali až na 442 miliárd eur. To však nie je ani zďaleka maximum. Podľa štúdie skupiny Allianz do roku 2030 náklady stúpnu ešte najmenej o 85 %. V minulosti sa predpokladalo, že demencia je chorobou priemyselne vyspelých západných krajín. Posledné výskumy však ukázali, že výskyt tejto choroby v rozvojových štátoch bol výrazne podcenený. Problém nastane predovšetkým v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde momentálne žije až 62 % z celkového počtu ľudí s demenciou. Podľa výskumu skupiny Allianz sa náklady na ich opateru do roku 2050 niekoľkonásobne zvýšia, a to napríklad v Afrike, kde hrozí nárast tohto ochorenia až o 345 %. Výnimkou nie je ani Európa, ktorá očakáva 90 % zvýšenie.

 

Ako pomôcť?

Kľúčom k tomu, ako blízkym včas pomôcť, je sledovať ich správanie, a to najmä vo veku 65 až 75 rokov. Netreba podceniť bezdôvodné zmeny nálad. Ak sa vyskytujú často, je dobré ich konzultovať s príbuznými či priateľmi, s ktorými pacient prichádza do kontaktu. Pri akomkoľvek podozrení na prvotné príznaky stareckej demencie alebo Alzheimerovej choroby u príbuzného je rozumné navštíviť špecializovaného lekára. Odporúčaná je najmä prevencia v podobe precvičovania si psychických schopností prostredníctvom čítania, sledovania vedomostných programov, lúštenia krížoviek a miernej fyzickej námahy. Najdôležitejšiu úlohu pri liečbe akéhokoľvek ochorenia však zohráva psychika, preto je dôležité postihnutú osobou neizolovať. Komunikácia a spoločenský kontakt, napríklad v spoločnosti rodiny, priateľov či iných seniorov, sú rovnako dôležitou formou prevencie.

Dátum vydania: 16.06.2014

Kontakty pre novinárov

  • Lucia Muthová
    hovorkyňa, riaditeľka odboru firemnej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3114
    e-mail:

  • Helena Kanderková
    špecialistka externej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3104
    e-mail:
Youtube Facebook