Stefan Markschies

Zmena je ŽIVOT
HOCI KAŽDODENNE PRACUJE S OBROVSKÝMI ČÍSLAMI, PREDSA ŽIJE SKROMNE BEZ AKÝCHKOĽVEK VÝSTREDNOSTÍ, KTORÉ SÚ ČORAZ ČASTEJŠIE POZNÁVACÍM ZNAMENÍM SLUŠNE ZARÁBAJÚCICH MUŽOV.

Zhovárali sme sa s členom predstavenstva a viceprezidentom spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa Stefanom Markschiesom.

* GM Keď obyčajný človek začuje slovo "poisťovníctvo", zväčša sa mu vybavia spomienky na to, ako bol nejakým poisťovacím agentom "ulovený", alebo u motoristu sa v mysli vynorí otázka, či náhodou nezabudol vybaviť povinné zmluvné poistenie. Mňa by však zaujímalo, čo vám, človeku, ktorý už dlhé roky pracuje v tejto brandži, napadne ako prvé?

Z poistenia sa mi určite ako prvé vynoria životné poistky, nakoľko som ich sám predával ako poisťovací agent. Týmto spôsobom som si financoval svoje vysokoškolské štúdium. Poradenstvo ma veľmi bavilo a to platí až dodnes. Nie je to však len o biznise, ale aj o zručnosti a schopnosti pochopiť klientove potreby. Je dôležité, aby si uvedomil, akým rizikám a nepredvídateľným životným situáciám môže čeliť a prečo je preňho vhodné životné poistenie. Čím skôr sa klienti začnú pripravovať na dôchodok, tým lepšie.

* GM Nemali ste nikdy problém s poistením vášho auta?

Mám svoje motorové vozidlo poistené, ale presnejšie by bolo, keby som povedal, že ide o firemné auto. Paradoxne však nie je poistené v našej spoločnosti, ale vzhľadom na to, že si to vyžaduje zákon, v inej poisťovni.

* GM Vraj milujete rýchlu jazdu. Nemáte niekedy strach, keď trocha viac stúpite na plyn?

Pravda je, že čím som starší, tým pomalšie jazdím. Mojím hlavným cieľom je jazdiť bezpečne a spoľahlivo sa dostať do svojho cieľa. Samozrejme, stane sa, že si vychutnám aj rýchlejšiu jazdu, napríklad na nemeckých diaľniciach. Pretože mám silné auto s výkonným motorom, neobávam sa pridať plyn.

* GM Vo vašej poisťovni máte na starosti poistenie osôb. Je veľký rozdiel v tomto smere medzi slovenskými klientmi a tými, ktorí žijú za našimi hranicami?

Slovensko má dlhú tradíciu v poisťovníctve, čo je výborné. Ľudia majú vedomosti o tom, aký význam má životné poistenie. Horšia situácia je na ruskom trhu, kde obyvatelia nemajú v tejto oblasti žiadne skúsenosti. A čo sa týka západných krajín, môžem pokojne konštatovať, že Slovensko je v niektorých oblastiach na lepšej ceste ako povedzme Nemecko. Týka sa to napríklad dôchodkov. Môže za to nedávna reforma, ktorá priniesla ľuďom možnosť šetriť na vlastné dôchodky prostredníctvom druhého piliera.

* GM Každý z nás má nejaké sny, ktoré neraz siahajú ďaleko do nášho detstva. Mali ste vy to šťastie v doterajšom živote splniť si svoj veľký sen?

Ako chlapec som sníval o cestovaní po krajinách, ktoré vtedy patrili do východného socialistického bloku. Vyrastal som totiž v západonemeckom mestečku Eschwege, neďaleko hraníc. Už vtedy ma veľmi zaujímalo, čo je za známou "železnou oponou" a aký politický systém tam funguje. Zrejme na to vplýval aj fakt, že môj otec pochádzal z východopruského Konigsburgu, z mesta, ktoré sa v súčasnosti volá Kaliningrad a je súčasťou Ruska. Tento svoj sen som nakoniec zrealizoval krátko pred novembrovou revolúciou v roku 1989, keď som sa vybral na bicykli na vyše mesačnú jazdu cez Rakúsko, Maďarsko a Československo. Ten ďalší sen, teda návšteva krajiny, odkiaľ pochádzajú moji predkovia, ma ešte len čaká. Dúfam, že už v blízkej dobe...

* GM Čím na vás "západniara" zapôsobili ľudia, ktorí žili v socialistických štátoch?

Bol som veľmi príjemne prekvapený, akí boli ku mne milí a otvorení. Zaujalo ich najmä to, že pochádzam zo Západného Nemecka. Bol som pre nich jednoducho takým "exotom". Nebolo pre nich až také podstatné, že v tom čase som bol študentom a nemal som takmer žiadne peniaze.

* GM Nemali ste strach, že by vás mohli vtedajšie bezpečnostné orgány považovať za špióna?

Nie, s podobnými záležitosťami som problém nemal. Mal som však veľký strach pri návrate domov, keď som zistil, že som prekročil desaťdňové vízum o jeden deň. Nevedel som, či ma pustia cez hraničný priechod. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že kým si to na československej hranici ani nevšimli, na nemeckej strane sa ma začali vypytovať na všeličo možné vrátane toho, či náhodou neprevážam drogy.

* GM Vieme, že "nemecký duch" dal svetu veľa skvelých spisovateľov, filozofov alebo rôznych vedcov. Vás však priťahovala skôr ekonomika, konkrétne poisťovníctvo.

Pravda je, že v mladosti, keď som sa zaujímal aj o ekonomiku, hospodárstvo a politiku, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz stanem zamestnancom poisťovne. V študentských časoch som stál pred veľkou otázkou: musel som sa rozhodnúť, či sa stanem architektom, lekárom, alebo sa vydám do sveta financií. Architektúra vypadla skôr z praktických dôvodov, lebo v tom čase bolo málo práce a nemal som istotu, že dokážem sám seba či prípadnú budúcu rodinu uživiť. Keby som vedel, že onedlho dôjde k zjednoteniu Nemecka, ktoré si vyžiadalo veľa architektov v rámci obnovy východnej krajiny, zrejme by som bol teraz architektom. A zdravotníctvo? Počas civilnej služby mi napadla aj táto možnosť, lebo sa mi zdalo, že je to veľmi zaujímavá práca, ale pomerne rýchlo som sa tejto predstavy vzdal.

* GM Takže ste sa dostali až tam, kde ste teraz, teda v kresle viceprezidenta Allianz - Slovenskej poisťovne. Ste spokojný s tým, čo ste dosiahli? Alebo máte ambíciu ísť ďalej?

Aj keď som spokojný, nie som typ človeka, ktorý rád sedí už len napríklad z pohodlnosti dlhé roky na tom istom mieste. Pre mňa je dôležitá zmena a odborný rast. Preto sa riadim životnou filozofiou, že na jednej stoličke vydržím tri až päť rokov. Za tento čas si vybudujem odborne zdatný a konkurencieschopný tím, a keď sa nájde človek, ktorý bude lepší ako ja, prevezme moje miesto.

* GM Keď sme už pri vašich kolegoch, dokážete si od nich vypočuť aj kritiku v prípade, ak sa vaše rozhodnutie ukázalo ako nesprávne?

Pre mňa je dôležitá komunikácia a najmä obojstranná dôvera. Mám rád otvorenosť a úprimnosť. To je základom aj pre dobré rozhodnutia, ktoré vzniknú až po otvorenej diskusii. A kritika? Nuž, domnievam sa, že si ju dokážem vypočuť, ale na to by vedeli odpovedať skôr moji kolegovia... (smiech) Nemám však problém priznať si vlastnú chybu.

*GM Znamená pre vás šťastie iba peniaze, bohatstvo a pohodlný život?

Určite nie. Ľudia sú šťastní napríklad aj v Indii, kde je veľká chudoba. Videl som, ako žijú, pretože som v tejto krajine strávil niekoľko týždňov ešte ako študent. Samozrejme, peniaze sú dôležité, aby sme mohli žiť na určitej úrovni, ale najdôležitejšie je, aby sme boli spokojní. Aj keď zarábam pomerne slušne, osobne nežijem na vysokej nohe. Stačí mi v podstate toľko peňazí, ktoré som mal k dispozícii vďaka svojej práci aj v mladosti.

* GM Nie ste teda boháčom, ktorý by doma zhromažďoval drahé umelecké diela a chodieval na exotické dovolenky?

Presne, ako hovoríte. Výška príjmu nie je v mojom živote na prvom mieste. Mám rád umenie, ale radšej si ho vychutnám na výstavách. Mojou prioritou je práca, ktorá sa stala, úprimne povedané, mojou najväčšou vášňou. Preto ani nemám čas na dlhšie dovolenky, hoci by som si ich mohol pokojne dovoliť. Už teraz sa však teším na časy, keď budem na dôchodku a môžem sa vydať na plavbu po mori či na cestu transibírskym vlakom. Ešte ako vysokoškolák som si plánoval ročnú cestu, a to až do Číny, odkiaľ by som sa vrátil do mojej vlasti železničným spojením cez Rusko. Nakoniec som sa vybral v rámci kompromisu medzi mnou a rodičmi iba do Indie.

* GM Zdá sa, že práca sa stala pre vás akýmsi zlozvykom. Dokážete vôbec oddychovať?

To je dobrá otázka a do určitej miery s vami súhlasím. Chcel by som mať viac času na môjho päťročného syna Benjamina. Našťastie nie som úplne beznádejný prípad a dokážem aj relaxovať. Často chodím behávať do prírody. Pobyt v lese je pre mňa niečo úžasné. Mám rád aj plávanie a bicyklovanie. Dobre mi padne tiež príjemné posedenie s priateľmi pri poháriku kvalitného vína.

* GM Aj keď pochádzate z Nemecka, za tých desať rokov, čo pôsobíte na Slovensku, ste sa pekne naučili po slovensky...

Recept je jednoduchý - treba sa veľa rozprávať. Človek nemôže mať strach z toho, že urobí chybu. Vďaka takémuto prístupu som už krátko po príchode do Bratislavy nepotreboval pri rokovaniach s obchodnými partnermi tlmočníka. Samozrejme, veľmi mi pomohol aj dvojročný pobyt v Prahe, kde som pôsobil ešte pred príchodom do hlavného mesta Slovenska. <<

Dátum vydania: 09.10.2006

Zdroj: Gold man