Poistky za autá pripomínajú boj aerolínií

Koniec roka sa niesol v znamení dvoch silných kampaní pre povinné poistenie vozidiel a dôchodkové sporenie. Situácia okolo poistenia áut sa však nečakane skomplikovala. Nezaťaží to výraznejšie vaše tohtoročné finančné plány?
- Nie. S kampaňou pre povinné zmluvné poistenie sa počítalo rovnako, ako aj v predchádzajúcich rokoch. Pre agentov to znamená, že sa musia plne sústrediť na dve oblasti naraz a musia v oboch poskytovať dostatočné služby. Teraz sa môžu agenti venovať výlučne dôchodkovej reforme.

Ak sa na dianie okolo nových cenníkov pre vodičov pozriete spätne, zachovali by ste sa opäť tak, že by ste klientom, ktorí by chceli odísť, dali rovnaké ceny, ako dáva konkurencia?
- Túto otázku by som radšej postavil takto: Kam sa tento rok posunul a rozvinul trh s povinnými poistkami? Na to by som odpovedal takto: po prvé, musíme mať na pamäti, že poisťovníctvo je o službách. Znamená to, že tento trh bude fungovať dobre, ak bude včas a správne vyplácať náhrady škôd. Nie je to síce najzaujímavejšia téma, ale je to jediná podstatná vec, odkedy toto poistenie existuje. Po druhé, musíme vyvíjať produkt. Rozšírili sme asistenčné služby a zaviedli spoluúčasť, ktorá je výhodná najmä pre vodičov, ktorí nejazdia tak často, a sú s ňou spojené vyššie zľavy. Akciové ceny sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil celý trh. Je to rovnako ako s leteckými linkami - dnes sa môžete za korunu dopraviť kdekoľvek chcete. Je to však zároveň dôvod, prečo mnohé letecké spoločnosti nevydržali. Preto neočakávam, že také niečo sa aj v povinnom poistení môže robiť dlho, pretože finančné dosahy sú veľmi veľké. Je to niečo, čo sa vyskytlo tento rok, ale dlhodobo sa to nedá udržať.

Nemôžeme teda čakať, že na budúci rok si to pre finančnú náročnosť dovolí opäť urobiť nejaký iný hráč?
- Na takom konkurenčnom trhu nikdy takú možnosť nemôžete vylúčiť. Ide však o veľmi rizikový vývoj na trhu a môže viesť k tomu, že nebude dostatok peňazí na vyplácanie poistných plnení poškodeným vodičom.

Mohlo by to zájsť až tak ďaleko, že by tohtoročná akcia vážne ohrozila finančnú situáciu niektorej poisťovne?
- To závisí od jej akcionárov. Ak sú ochotní pomôcť nejakou finančnou injekciou, čo sa aj očakáva, je to otázka práve pre nich. Videli sme už v minulosti, že akcionári finančne podporovali domácu spoločnosť práve na trhu s povinným poistením, a napokon ju predali. Tlak zo strany akcionárov bude však rásť, pretože zásoby kapitálu sa stále zmenšujú a, samozrejme, nijaký medzinárodný vlastník nie je ochotný dlhodobo investovať do stratového trhu.

Nemal v tejto situácii výraznejšie zasiahnuť dohliadací orgán, teda Úrad pre finančný trh?
- Nechcem komentovať rozhodnutie úradu, pretože nemám detailné informácie, čo presne preveroval. Čo však vidím teraz, je fakt, že to bude mať naozaj veľký dosah na finančný výsledok poisťovní.

Je pravda, že občania sa sústredia najmä na cenu, až potom na ostatné služby. Nie je to však rovnako aj v ostatných európskych štátoch?
- Myslím si, že je to typický vývoj pre transformujúce sa krajiny. Povinné poistenie tu funguje len niekoľko rokov odvtedy, čo sa trh uvoľnil pre viacerých hráčov. Časom a s pribúdajúcimi skúsenosťami dôjde k prehodnoteniu prístupu občanov. Netvrdím, že cena nemá v rovnakom poistení v zahraničí nijaký vplyv na rozhodnutie občanov. Je dôležitá. Ide však o mieru pozornosti, ktorú jej klienti venujú, a pripravenosť platiť potom za prípadné chyby. Môj názor je taký, že pre slovenský trh je lepšie, ak sa nedávne dianie nebude pripomínať. Trh je ešte nervózny, čím menej sa preto o tom hovorí, tým je to lepšie pre povinné poistenie do budúcnosti.

Neprejavili sa komplikácie okolo poistiek na pomalšom rozbehu podpisovania zmlúv s dôchodkovými spoločnosťami?
- Ťažko povedať, ako by to prebiehalo, ak by v povinnom poistení nevznikla taká situácia.

Spoliehate sa na to, že ak sa uzatvoria prvé zmluvy, prekoná sa bariéra v mysliach občanov a budú pribúdať oveľa rýchlejšie?
- Áno, fungovalo to takto v ostatných krajinách. Najúčinnejšou propagáciou je odovzdávanie si skúseností z úst do úst medzi susedmi, rodinou. Je to efekt snehovej gule, ktorá sa valí dolu svahom a nabaľuje na seba čoraz viac snehu.

Za podstatu reformy ste označili dôveru občanov. Je ľahšie ju získať reklamnými kampaňami, alebo je to skôr o presvedčivosti sprostredkovateľa?
- Keby som to vedel presne zodpovedať, bolo by to celé oveľa ľahšie. Nedá sa zamerať len na jednu z týchto stránok, musíte obsiahnuť všetky. Pevne však verím, že občania musia mať pocit, že ide o silného a dôveryhodného finančného partnera. To bol aj rozhodujúci prvok pri výbere bankového partnera. Podľa skúseností z krajín strednej a východnej Európy je veľmi dôležité zvoliť si na spoluprácu pri dôchodkovom sporení silnú banku.

Ako hodnotíte úspešnosť štátnej kampane? Kritizujú ju za malú účinnosť.
- Všeobecne chcem povedať, že je dobré, že vláda sa rozhodla pre reformu penzijného systému. Po celom svete, najmä v západných krajinách, vidíme ťažkosti s demografickým vývojom a veľa iných krajín sa rozhodlo riešiť ich rovnako ako Slovensko. Lenže v momente, ako sa vláda pre taký krok rozhodne, je si vedomá, že bude čeliť nižším príjmom v rozpočte. Vlastne aj mnohé ďalšie aktivity sa môžu odvíjať práve od tohto faktu. Spravidla sú tomu prispôsobené aj podmienky reformy, dĺžka a intenzita kampane, vekové obmedzenie pre ľudí, ktorí sa môžu do reformy zapojiť.

Naznačujete, že je v záujme štátu, aby sa do reformy spočiatku nezapojilo príliš veľa ľudí?
- Nepovedal by som to takto. Je prirodzené, že dôchodkové spoločnosti a štát na druhej strane majú rozličné záujmy. Je to prirodzené a nedá sa to odlúčiť.

Ľudia sa dosť obávajú prípadných zmien podmienok po zmene vlády...
- Nebál by som sa toho. Každá vláda bude čeliť rovnakému problému, a to, že populácia starne. A každá bude šťastná, že nejaká vláda v minulosti urobila tento krok, ktorý bol nevyhnutný, za ňu. Preto nevidím také riziko. Druhým uhlom pohľadu je, že prieskumy ukázali, že ľudia vnímajú túto reformu pozitívne. Páči sa im myšlienka mať peniaze na súkromných účtoch. Ľudia znamenajú voličské hlasy a nijaká vláda by proti voličom nešla. Môžu sa urobiť drobné úpravy, ale výraznejšie zásahy som nikde nevidel.

Napriek tomu v Maďarsku po spustení reformy vláda cúvla a umožnila ľuďom vrátiť sa späť do štátneho systému. Nemôže sa to stať aj u nás?
- Na Slovensku je podiel príspevkov, ktoré poputujú na súkromné účty, naozaj vysoký v porovnaní s ostatnými štátmi. Ak zhodnotíme, ako slovenská vláda rozbehla iné reformy, vidno, že používa reálne prepočty. Taký krok však nemožno vylúčiť. Môže sa stať to, čo v Maďarsku, že po určitom čase vláda povie, že si môžete sporiť na súkromnom účte, len to bude o niečo menej. Nejde však o nijaké riziko, len klesne výška úspor.

Slovenskí občania sú pri investovaní veľmi konzervatívni. Napriek tomu si však zatiaľ vyberajú najmä rastové dôchodkové fondy, ktoré nesú najväčšie riziko, pretože investujú najmä do akcií. Nehrozí, že o pár rokov, keď akciové trhy zasiahne kríza, vznikne medzi občanmi panika, keďže ich úspory sa dočasne znehodnotia?
- Medzi investičnými manažérmi prevláda názor, že mladší ľudia si budú na osobnom účte sporiť dlhšie a môžu preto investovať aj do rizikovejších fondov. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že z dlhodobejšieho hľadiska akciové investície rastú. Pre ľudí, ktorí nemajú 20, 30 rokov na to, aby si šetrili, je výhodnejšie, aby sa orientovali skôr na konzervatívnejšie fondy.
Garancia, ako sa budú finančné trhy vyvíjať o 20, 30 rokov, nie je. Sú tu však dve podstatné veci, ktoré toto riziko zmierňujú. Legislatíva hovorí, že musíme vrátiť klientovi určitý výnos, ak nedosiahne stanovenú úroveň v porovnaní s ostatnými konkurentmi. To pre nás znamená, že ak sa nám nepodarí dosiahnuť určitý výnos, musíme ho klientom doplatiť z vlastných peňazí. Je to vysoká garancia a veľmi dobrá pre klientov. Preto musíme veľmi opatrne investovať aj v najrizikovejších fondoch. Druhou je fakt, že dlhodobo tieto fondy prinášajú čoraz vyššie výnosy.

Pre upokojenie trhu s povinným zmluvným poistením je podľa šéfa Allianz - Slovenskej poisťovne Torstena Leueho najlepšie čo najmenej si pripomínať udalosti z posledného novembrového boja o zákazníkov. Leue pracoval v centrále Allianzu od roku 1997 ako viceprezident pre oblasť strednej a východnej Európy. V orgánoch slovenskej pobočky Allianzu pôsobí od roku 2002.

Dátum vydania: 27.12.2004

Zdroj: Pravda, str. 10