Prepustí sám seba

Narodil sa vo východnom Berlíne, vyrastal v Rakúsku a takmer polovicu doterajšieho života prežil v ázijských a arabských krajinách. Najprv pre ne staval fabriky a firmy, neskôr sa začal venovať poisťovníctvu. Na Slovensku žije a pracuje už štyri roky a po nedávnom zlúčení Slovenskej poisťovne a poisťovne Allianz sa stal jej prezidentom a predsedom predstavenstva. O tom, čo toto nové spojenie prinesie občanom a ako vlastne vyzerá poisťovací trh v dnešnom svete ohrozenom terorizmom, sa s MANUELOM BAUEROM (49) porozprávala NANCY ZÁVODSKÁ.

Začnime trochu odľahčene. Aké poistky má uzavreté najvyšší šéf Allianz-Slovenskej poisťovne?
- Mám poistený dom, pretože vždy sa môže niečo stať, mám aj životnú poistku, úrazové poistenie a cestovné poistenie.

Koľko peňazí zhruba dáte mesačne na poistky?
- Asi osemtisíc korún, ale keďže to platíme ročne, tak neviem presne.

Prejdime k aktuálnym témam. Teroristické útoky v Spojených štátoch znamenali veľký zásah aj do poisťovníctva. Ako to ovplyvnilo vašu spoločnosť?
-
Samozrejme, že to postihlo všetky najväčšie poisťovne, a teda aj Allianz. Pre naše dcérske spoločnosti v Amerike to bolo obrovské zaťaženie. Sumy išli do miliárd.

Mohli by ste byť presnejší?
- Presné čísla ešte nemáme, ale určite je to číslo nad jednu miliardu eur.

Po teroristických útokoch sa poisťovne stali opatrnejšími pri tom, čo a za koľko poistia, nie?
- Poisťovníctvo sa úplne zmenilo, to je pravda. Problém je v tom, že poistenie vo všeobecnosti všetci vnímame ako niečo, čo nás zaťažuje a nič neprináša. Poistenie je však tovar ako každý iný. Rozdiel je len v tom, že ten tovar nemôžete hneď chytiť, ochutnať, ako napríklad šálku kávy - a preto k nemu máme taký vzťah, aký máme.

Sme len my Slováci takí nedôverčiví, alebo je to aj v iných štátoch?
- Žil som v rôznych krajinách a môžem povedať, že v podstate rozmýšľate rovnako ako zvyšok sveta. Samozrejme, sú určité špecifiká pre Slovákov, povedzme, kúpna sila je menšia ako napríklad v Nemecku. Preto je aj poisťovací konzum iný. Ale myslenie je rovnaké.

Málo platiť a veľa dostať.
- Presne tak.

Čo si dávajú Slováci najviac poistiť?
- Jednoznačne autá - to je oblasť, v ktorej sa vyzná alebo pohybuje takmer každý. Okolo áut sa momentálne krúti celý poisťovací trh.

Hovorí sa, že poistiť sa dá takmer všetko. Aké najzaujímavejšie či najbizarnejšie poistky si pamätáte?
- Nebolo to síce komické, ale zaujímavé určite. Poisťovali sme napríklad náhrobné kamene proti vandalizmu tu na Slovensku.

Koľko stojí taká poistka?
- V tomto prípade to nebolo veľa - nejakých sto-dvesto korún mesačne - išlo ešte o staršiu poistku, ktorú sme vlastne prevzali.

Mali ste aj také poistky, aké uzatvárajú hviezdy šoubiznisu v Amerike?
- Dávajú si poistiť nohy, prsia, zadok... Nie, takéto poistky vôbec neponúkame. Tomu sa venuje skôr anglický poisťovací trh. Klasické poisťovne to nerobia. Mali sme síce nejaké poistky na zvieratá, ale to bolo v Írsku, nie na Slovensku.

Takže keby prišla za vami známa herečka či moderátorka, že si chce dať poistiť svoje prsia, tak by ste ju odmietli?
- Áno.

Prečo? Nebola by to pre vás reklama?
- Nie, skôr antireklama. Naše obchodné myslenie je iné - ponúkame poistky, kde môžeme klientovi poskytnúť aj nejaký servis a popritom, samozrejme, zarobiť. Bez zisku by sme nevyžili. A nejaké prsia nám ten zisk nezabezpečia.

Po kúpe deväťdesiatich percent Slovenskej poisťovne ste určite pristúpili k viacerým zmenám. Dotknú sa aj poistiek, ktoré občania uzatvorili ešte predtým so Slovenskou poisťovňou? Zdražejú alebo sa zrušia?
- Nerobili sme žiadne veľké a podstatné zmeny. Samozrejme, niektoré staré typy poistiek - napríklad také, kde ste za tristo korún mali poistenú domácnosť, už dnes nepredávame. Uzavreté poistky však, samozrejme, platia naďalej, a je len a len na rozhodnutí klienta, či si nezvýši svoju poistku, a tým aj prípadné krytie pri vzniku škôd.

Životné náklady občanov stále stúpajú a mnohí pomaly majú problém uživiť sa, nieto ešte premýšľať nad nejakou poistkou...
- Každý si musí rozmyslieť, čo má pre neho akú cenu, či si chce niečo poistiť. Koniec koncov, poistenie je tovar ako každý iný.

Dá sa napríklad poistiť proti strate zamestnania?
- V rámci životných poistiek existuje možnosť poistiť sa aj proti výpadku zo zamestnania - je to veľmi špecifická téma, ale je taká možnosť. Pre podnikateľov napríklad existuje možnosť poistiť sa proti ušlému zisku. Stojí to, samozrejme, viac peňazí a zatiaľ záujemcov nie je veľa, ale v iných krajinách je to pomerne bežné.

Spomínali ste, že najviac je rozbehnutý trh s poistením motorových vozidiel. Je známe, že na Slovensku sa autá kradnú, často najmä zahraničným turistom.
- Musím povedať, že v siedmich prípadoch z desiatich krádeží áut sa preukáže, že bol do toho nejakým spôsobom zapojený aj majiteľ. Žiaľ. Ak máme podozrenie, že ide o podvod, tak celú vec dôkladne preverujeme aj cez políciu. Čo sa týka počtu krádeží, zo skúseností vieme, že s hospodárskym rozmachom klesá počet kradnutých áut. Za tie štyri roky sa to naozaj zlepšilo aj u vás.

Určite sa vyskytnú aj prípady, keď je do poistného podvodu zapletený aj poistný agent. Ako sa dá tomu vyhnúť a čo v takom prípade robíte?
- Máme oddelenie vnútornej kontroly, ktoré pravidelne chodí bez ohlásenia kontrolovať reprezentantov po celom Slovensku - dajú si predložiť všetky poistky, krytia a ostatné dokumenty. Musím povedať, že počet tých, ktorí by boli zapletení do nejakých podvodov, bol naozaj minimálny - nejakí dvaja-traja. A s takými sme sa okamžite rozlúčili.

Slovenská poisťovňa zamestnávala obrovský počet ľudí. Bude teraz po spojení nasledovať prepúšťanie?
- Fakt je, že Slovenská poisťovňa bola naozaj takým ministerstvom poisťovníctva, ja osobne však nie som zástancom masového prepúšťania. K určitej redukcii už prišlo, ale to neznamená, že sme ľudí prepustili. Mnohým, ktorí sedeli v úradoch, sme ponúkli, aby robili radšej na živnosť, zháňali si poistky. A oni sami pochopili, že tak zarobia viac.

A na špici budú len nemeckí manažéri?
- Nie. Ja si myslím, že slovenskú firmu by mali viesť slovenskí manažéri. Cieľom je, že nakoniec prepustím sám seba.

Na Slovensku žijete už štyri roky, predtým ste dlho pôsobili v Saudskej Arábii. Bolo ťažké zmeniť krajinu, spôsob života?
- Nemám problém prispôsobiť sa. Mám rád zmeny - pre mňa je každá zmena pozitívom. Narodil som sa vo východnom Berlíne, vyrastal som vo Viedni. Ďalších takmer dvadsať rokov som prežil s prestávkami najmä v Ázii. V Bangladéši som strávil dva roky, poldruha roka som žil v centrálnom Pakistane - v Pandžábe. No a dnes je mojím domovom Bratislava.

Žijete tu s celou rodinou. Vaša manželka je Talianka, deti navštevujú anglickú školu. A čo slovenčina?
- Deti síce navštevujú anglickú školu, ale učia sa aj po slovensky. Ja som sa pred štyrmi rokmi tiež začal učiť, pochopil som však, že je to príliš ťažká reč, a keďže tu vlastne nemám problém dohovoriť sa, tak som to vzdal.

Dátum vydania: 26.05.2003

Zdroj: Plus 7 dní, str. 90