Cena za náš dlhý život

  1. Predpoveď: V budúcnosti pôjde skoro 30% hrubého domáceho produktu v eurozóne na výdavky na penzie, zdravie a sociálnu starostlivosť
  2. Slovensko v roku 2050: 38% populácie bude starších ako 60 rokov
  3. Starnutie bude mať rovnaký vplyv na priemyselné i rozvíjajúce sa krajiny
  4. Trvalo udržateľné sociálne systémy a ekonomický rast sú zásadným faktorom

Vysoká predpokladaná dĺžka života a starnutie spoločnosti čoskoro bude, alebo už dnes je, realitou v mnohých krajinách. Podiel obyvateľov starších ako 60 rokov v slovenskej populácii, ktorý sa v súčasnosti pohybuje okolo 19 percent, by sa mal zvýšiť na približne 38 percent v polovici storočia. Pozitívny vývoj dlhovekosti je dôsledkom obrovského zdravotníckeho a sociálneho pokroku. Ale dlhovekosť si tiež vyberá svoju cenu. Do roku 2060 budú štátne výdavky na dôchodky, sociálnu starostlivosť a zdravotníctvo tvoriť takmer 30 percent hrubého domáceho produktu v eurozóne. Slovensko bude pod priemerom EÚ s podielom 20,4 percenta. Ak sa na túto skutočnosť pozrieme zo širšej perspektívy, očakávané zvýšenie nákladov pre Európanov v dôsledku explózie s vekom súvisiacich štátnych výdavkov, by podľa štúdie Allianz Demographic Pulse samo o sebe spotrebovalo súčasné HDP Holandska. „Starnutie populácie je celosvetovo štrukturálnym trendom s potencionálnymi dramatickými sociálnymi a hospodárskymi následkami, či už pre štátne rozpočty alebo pre jednotlivca," hovorí Alexander Börsch, hlavný ekonóm pre dôchodkové systémy v Allianz.

Demografia – zradná výzva
Finančná kríza postavila štátny dlh do centra politickej debaty a pozornosti verejnosti. Ekonomické programy, kapitálové injekcie a klesajúce príjmy z daní predstavujú obrovskú záťaž pre verejné financie a rozpočty v mnohých krajinách po celom svete. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou tento šok časom vyprchá. To isté sa však nedá povedať o rýchlom starnutí spoločnosti. Na rozdiel od finančnej krízy, je táto nová globálna výzva predvídateľná. Jej dopady sú dlhodobé a rozvíjajú sa pomaly, čo je dôvod, prečo sa na ne rýchlo zabúda, alebo sa ani vôbec nestávajú predmetom verejnej diskusie.

Stúpajúce výdavky súvisiace s predlžujúcim sa vekom sú globálnym fenoménom
Problém starnutia populácie nepozná žiadne hranice. Dôchodkové systémy, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria k najzreteľnejším a najviac priamo postihnutým oblastiam. Na Slovensku sa najväčší percentuálny nárast výdavkov vzhľadom k rýchlemu starnutiu populácie predpokladá v oblasti výdavkov na dôchodky. Celkovo na Slovensku narastú so zvyšujúcim sa vekom spojené výdavky (na dôchodky, sociálnu starostlivosť, školstvo a zdravotníctvo) o 5,2% HDP do roku 2060. Napriek tomu problémy vyplývajúce zo starnutia sa radikálne líšia v Európskej únii, USA a v Ázii, v závislosti od sociálneho systému. Vzhľadom na to, že v USA možno očakávať relatívne priaznivý demografický vývoj, a že z väčšej časti sú štátne penzie určené iba na zabezpečenie základného príjmu doplneného značnými súkromnými príspevkami jednotlivcov, verejnými financiami hýbu najmä výdavky na zdravotníctvo.

Rozdielne výzvy pre USA a Áziu
Ako uvádza štúdia Allianz Demographic Pulse, v USA verejné výdavky na zdravotníctvo rastú o 5% ročne od roku 1970, a ak tento trend bude pokračovať, narastú až na 18 percent HDP do roku 2050. Na druhej strane zemegule, rastúce ázijské ekonomické veľmoci, ako je Južná Kórea, Taiwan, Singapur a Čína, majú ešte stále relatívne mladé obyvateľstvo. Toto sa však dramaticky zmení v nasledujúcich rokoch, najmä v Číne. Pôrodnosť v Číne klesla z 5,5 dieťaťa na jednu ženu v roku 1960, na iba momentálne 1,8 dieťaťa. Za rovnakú dobu sa predpokladaná dĺžka života zvýšila o neuveriteľných 28 rokov, pričom aj dôchodkový a aj zdravotný systém sú v štádiu raného vývoja či reformy. V Číne sú dva dôchodkové systémy, ktoré však zahrňujú menej ako polovicu pracujúcich v mestách a len 12% pracujúcich vo vidieckych oblastiach. Už teraz je jasné, že tieto reformy a ich dizajn patria medzi najviac skľučujúce sociálne, ekonomické a fiškálne výzvy, ktorým dnes Čína čelí.

Dôchodcovia trávia dlhší čas na penzii
Nová štúdia skúmala aj predpokladanú dĺžku života ľudí. Do konca 90-tych rokov, rastúca priemerná dĺžka života spolu s klesajúcim vekom odchodu do dôchodku viedla k enormnému nárastu času, ktorý ľudia strávia na dôchodku. V priemyselne vyspelých krajinách muži strávia v priemere okolo 20 rokov na dôchodku. Dôchodcovia vo Francúzsku sú na tom najlepšie s priemernou dobou na dôchodku 24 rokov, v porovnaní so 16,8 rokmi vo Švajčiarsku. Slovenskí dôchodcovia – muži sú na dôchodku 16,3 roka, ženy 25,1 roka.

Kurz musí byť nastavený ešte dnes
Štúdia jasne ukázala jedno: Starnutie spoločnosti značne zaťaží štátne financie na celom svete. Kľúčovou otázkou je, ako kontrolovať verejné výdavky. Nastavenie udržateľných a finančne realizovateľných systémov v oblasti dôchodkov, zdravotnej a sociálnej starostlivosti je zásadným faktorom. Je poučné pozrieť sa za lokálne hranice. Zoberme si napríklad švédsky dôchodkový systém. Podľa indexu spoločnosti Allianz je Švédsko vedľa Austrálie krajinou s najviac udržateľným dôchodkovým systémom a je ukážkovým príkladom diverzifikácie dôchodku v rôznych pilieroch. Vo Švédsku sa kapitálové financovanie a rozvinutý sociálny štát vzájomne nevylučujú a v skutočnosti sa navzájom dopĺňajú. „Udržateľné sociálne systémy a ekonomický rast sú dva hlavné nástroje pre kontrolu účinkov starnutia populácie na štátne financie. Ak je kurz nastavený správnym smerom v správnom čase, štát si môže zachovať svoju určujúcu úlohu a pozornosť môže posunúť od výzvy starnutia spoločnosti k využívaniu príležitostí, ktoré tento trend ponúka. Udržateľné systémy a individuálna zainteresovanosť sú základné požiadavky na finančne rentabilný dôchodok pre súčasné i budúce generácie," uzatvára Börsch.

 

Dátum vydania: 13.04.2011

Kontakty pre novinárov

  • Lucia Muthová
    hovorkyňa, riaditeľka odboru firemnej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3114
    e-mail:

  • Helena Kanderková
    špecialistka externej komunikácie
    Tel.: +421.2.5963 3104
    e-mail:
Youtube Facebook